Vitajte!!
Najznámejšie plemená koní |
|
Tu Vám niečo napíšem o najznámejších konoch
Frízsky kôň:
Keď sa pozriete na fotogfariu frízskeho koňa, jeho pôvab a majestátnosť hovorí za všetko a nie je nutné vysvetľovať, prečo raz chceme, aby bol v budúcnosti súčasťou našej farmy.
 Frízsky kôň má svoj pôvod v lesnom koni, ktorého vyšľachtili na severe Holandska na území morom obklopeného Frízska. Dnes má svojich obdivovateľov nielen v domovskej krajine, ale na celom svete. Právom patrí v Holandsku k národnému dedičstvu krajiny. Rímsky historik Tacitus ( asi 55-120 n.l.) zaznamenal o ňom údaje, uznával starobylosť a hodnotu týchto vytrvalých, silných a všestranne užitočných zvierat, ale poznamenal, že sú škaredí. Toto plemeno sa však stávalo ušľachtilejšie a o tisíc rokov neskôr ho sedlali frízsky rytieri a ich nemeckí susedia, účastníci križiackych výprav. Frízsky kôň si zachoval tradične dobré vlastnosti - vytrvalosť, skromnosť, silu a učenlivosť. Plemeno sa zlepšilo aj pridaním orientálnej krvi, čo bol výsledok kontaktu s púštnymi koňmi počas vojenských výprav. Plemeno sa zlepšilo i zámerným krížením s adnalúzkym koňom, ktorý sa privážal zo Španielska do okupovaných holandských provincii počas osemdesiat ročnej vojny (1568-1648). Pomerne menší frízsky kôň bol chovaný k všestrannejšiemu využitiu a k praktickejším účelom, ako jednostranné veľké, ťažké vojenské kone. Bol tiež nenáročnejší. Chovateľský zväz bol založený v roku 1879, ale popularita klusákov, medzi ktorými frízsky kôň vynikal viedla ku kríženiu za účelom zvýšenia rýchlosti na úkor pôvodného typu. Tento kôň sa používal k vylepšeniu niektorých plemien. Napriek svojej výnimočnosti na začiatku 20. storočia takmer vyhynul. V roku 1913 zostali vo Frízsku len 3 žrebce. Plemeno zachránila druhá svetová vojna, v Holandsku bol nedostatok vozidiel a pohonných hmôt a preto sa museli vrátiť ku koňom. Zväz chovateľov frízkych koní získal v roku 1954 titul "Kráľovský". Vážnu krízu prekonal chov v 60. rokoch, kedy sa chovateľská základňa výrazne znížila. Dnešný frízsky kôň je vraník, v kohútiku meria okolo 156 cm (kobyla) a 163 cm (žrebec). Hlava je dlhá s inteligentným výrazom a vyjadruje veselú a milú povahu, uši sú krátke. Má dobre stavané telo s valcovitým trupom je kompaktné. Nohy sú silné, majú čisté a veľké kĺby. Zadné nohy vynikajú silou. Typickým znakom plemena sú spodné časti záprstia zarastené dlhou srsťou. Hriva, chvost sú husté a bujné. Povahou je veľmi kľudný a učenlivý. Jeho temperament a krásne chody môžu vyniknúť v drezúre a rovnako aj v záprahu. Pre svoje povahové vlastnosti sa stáva miláčikom celej rodiny.
Pôvod: V 19. storočí importovali normadskí chovatelia žrebcov anglického plnokrvníka a polokrvných žrebcov, aby ich krížili so svojimi síce tvrdými, ale nevýraznými všestrannými vormandskými koňmi. Základom väčšiny týchto polokrvných žrebcov bol robustný nrofoský roadster. Vytvorili dvoch krížencov-rýchleho záprahového koňa, z ktorého vznikol francúzusky klusák (pozri str. 10 ) a anglo-normandského koňa, ktorý sa ďalej rozdelil na dva typy- jazdického a ťažného koňa. Prvý z nich sa stal prototrypovm franczskeho jazdeckého koňa. Po druhej svetovej vojne sa urýchlila produkcia jazdeckých koní vyznačujúcich sa rýchlosťou, odolnosťou a zdatnosťou. D vývoju typu prispeli klusáky, plnokrvníky a araby. Na prvom mieste je to hlavne skokový kôň, ale šľachtia ho aj pre dostihy polokrvníkov ako "AQPSA" (autres que pur sang association, čo znamená " iný ako plnokrvník"), mnohé kone sa zúčastňujú v cross coutry a v skúškach všestrannej spôsobilosti. Zo súčasného plemena je 33% po otcoch anglických plnokrvníkoch, 20% po anglo-araboch, 2% po francúzskych klusákoch a 45% po žrebcoch Selle Francais, z ktorých niektoré sú spojené s francúzskym klusákom.
Výška: stredne ťažký: malý: 153 cm, stredný: 153-156 cm, veľký : nad 161 cm
ťažký: malý: pod 160 cm, veľký: nad 160 cm
|
